Cieľom tohto článku je upozorniť na niektoré názory a tvrdenia o výžive koní, ktoré sú rozšírené medzi laickou, ale aj odbornou verejnosťou a konfrontovať ich s odbornými poznatkami, ktoré sú neustále dopĺňané a obnovované.
Zatiaľ čo výživu hospodárskych zvierat, ktoré poskytujú hmotný úžitok vo forme nadojeného mlieka alebo vyprodukovaného mäsa je možné posúdiť pomerne exaktne – nádojom v litroch alebo prírastkom v kilogramoch, správnosť kŕmnej dávky koní, pri ktorých je úžitkom spravidla fyzický výkon, sa vyhodnocuje oveľa ťaž-šie. Preto sme často odkázaní na ukazovatele ako kondičný a zdravotný stav, temperament, ochotu pracovať a pod. Veľkú úlohu zohráva skúsenosť chovateľa a jeho subjektívny pohľad. Internet nám na jednej strane veľmi uľahčuje získavanie informácií, na druhej strane kvalitu rôznych odporúčaní a rád, ktoré sú produkova-né v rôznych skupinách na sociálnych sieťach, je potrebné veľmi kriticky selektovať.
Bezobilninová diéta
Hneď na začiatku tejto témy by som konštatoval, že bez obilnín dokáže kôň úplne bez problémov existovať, byť zdravý a v dobrej kondícii. O tom niet pochýb. Striktní odporcovia obilnín v kŕmnej dávke koňa sa dostávajú do konfrontácie názorov s inými chovateľmi vtedy, keď je zvieratám potrebné zabezpečiť dostatok energie pre vysoký výkon, laktáciu alebo rast. Podľa toho, čo vieme, sa vývoj koňa datuje do obdobia eocénu spred asi 60 miliónov rokov, keď sa v tropických dažďových pralesoch pohyboval jeho prapredok Eohippus – bylinožravec vo veľkosti líšky so 4 prstami na nohách, ktorého jedálny lístok tvorili predovšetkým listy rastlín. So zmenou klímy dažďové lesy siahajúce pomerne ďaleko na sever ustupovali trávnatým stepiam a prapredok koňa sa musel prispôsobovať zmeneným podmienkam. Cez medzištádiá, akými boli Meso a Meryhippus, sa vyvinul na plachého stepného nepárnokopytníka, ktorého telo sa postupne zväčšovalo. Paralelne k týmto zmenám sa menila aj tráviaca sústava – zväčšila sa plocha stoličiek na rozdrobovanie vláknitejšieho druhu potravy, vyvinulo sa slepé črevo, v ktorom prebieha mikrobiálne trávenie, ktoré umožňuje sprístupniť živiny, ktoré by boli inak nestráviteľné. Takýto pozvoľný vývoj tráviacej sústavy, ktorým si kone počas evolúcie prešli, im dnes umožňuje spracovávať pomerne rozdielne druhy potravy s rôznou koncentráciou živín. Koncentrovaná potrava s obsahom cukru, škrobu, bielkovín alebo tuku sa trávi v prednej asti tráviacej sústavy (žalúdok a tenké črevo), vláknina je trávená mikrobiálnou fermentáciou v hrubom čreve. Táto špeciálna schopnosť tráviť rôzne druhy živín ide na účet trávenia špecifických zložiek, predovšetkým vlákniny, ktorej využitie nie je preto také vysoké, ako je to pri prežúvavcoch. Tento nedostatok kone kompenzujú schopnosťou selektívne spásať pastevný porast a vyberať si koncentrovanejšiu časť potravy. Umožňujú im to predovšetkým pohyblivé pysky.
Skrmovanie obilnín v určitom množstve je spravidla pri koňoch bezproblémové. Samozrejme, pri koňoch, pri ktorých sa rozvinulo niektoré zo špecifických metabolických ochorení, je bezobilninová diéta zmysluplná...
